Biosférická rezervácia Slovenský kras
web: www.npslovenskykras.sk.
Člen Siete CaveMAB: https://cavemab.com/
Dátum uznania: 1977
Výmera celkom: 74 480 ha (dotazník periodického hodnotenia v roku 2012)
Okres: Revúca, Rožňava, Košice – okolie
Katastrálne územie: Bôrka, Brzotín, Dlhá Ves, Drnava, Gemerská Hôrka, Honce, Hrhov, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Jovice, Kečovo, Kováčová, Krásnohorská Dlhá Lúka, Kružná, Kunova Teplica, Lipovník, Lúčka, Pašková, Plešivec, Rakovnica, Rožňavské Bystré, Silica, Silická Brezová, Slavec, Štítnik, Vidová, Debraď, Drienovec, Dvorníky, Hačava, Háj, Jasov, Medzev, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Zádiel, Nováčany, Ardovo, Bôrka, Rozložná, Rožňavské Bystré, Silická Jablonica, Včeláre, Gemerský Milhosť, Hucín, Jelšava, Jelšavská Teplica, Licince, Mikolčany, Nováčany, Bohúňovo, Bretka, Čoltovo, Gočaltovo, Krásnohorské Podhradie, Ochtiná, Roštár, Rožňava, Rožňavské Bystré, Tiba
Odôvodnenie uznania:
Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívny príklad širokej škály ekologických systémov krasového územia severného mierneho pásma v regióne pásma stredoeurópskeho lesa (Middle European Forest, Udvardy 1975), ktoré sú v rôznej miere využívané alebo ovplyvňované človekom.
Kritérium 2. Územie je významné z hľadiska ochrany biologickej diverzity. Bolo tu identifikovaných viac ako 1500 druhov vyšších rastlín a 210 druhov machorastov, pričom 29 druhov rastlín možno v súčasnosti považovať za endemické, 314 druhov je zaradených v Červenom zozname rastlín Slovenska a 160 taxónov je chránených zákonom.
Vysokú rozmanitosť druhov fauny potvrdzuje výskyt 130 druhov mäkkýšov, 240 druhov roztočov, 35 druhov chvostoskokov, 320 druhov pavúkovcov, 70 druhov rovnokrídlovcov, 6 druhov švábov, 225 druhov bzdôch, viac ako 1500 druhov chrobákov, 1100 druhov motýľov, 1300 druhov dvojkrídlovcov, 35 druhov rýb, 14 druhov obojživelníkov, 11 druhov plazov, 218 druhov vtákov a 80 druhov cicavcov.
Kritérium 3: Územie je vhodné na vytváranie modelov udržateľného rozvoja na regionálnej úrovni.
Kritérium 4: Územie má primeranú rozlohu na to aby biosférická rezervácia mohla napĺňať svoje tri funkcie: ochrana biodiverzity, ekologicky a kultúrne spoločensky udržateľný regionálny rozvoj a podpora demonštračných projektov, environmentálneho vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu a monitorovania v súvislosti s miestnymi, regionálnymi
, národnými a globálnymi otázkami ochrany a udržateľného rozvoja.
Kritérium 5: Funkcie biosférickej rezervácie sa realizujú v troch zónach primeranej veľkosti:
Jadrová zóna: 8 857 ha (2012)
Nárazníková zóna: 23 395 ha (2012)
Prechodná zóna: 42 228 ha (2012)
Jadrová zóna je prísne chránená a určená na zabezpečenie dlhodobej ochrany ekosystémov. Jej podstatnú časť tvoria ochranné lesy a prírodné rezervácie. Nárazníková zóna eliminuje negatívne vplyvy na jadrovú zónu. Podstatná časť nárazníkovej zóny patrí do chránenej oblasti prirodzenej akumulácie podzemných vôd a ochranného pásma vodných zdrojov. Prechodná zóna je primárne určená na všestranné využívanie človekom s ohľadom ochranu biodiverzity a ostatných zložiek životného prostredia.
Kritérium 6: Participatívne riadenie územia s prihliadnutím na funkcie biosférickej rezervácie je zabezpečené prostredníctvom koordinačnej rady, v ktorej majú zastúpenie obce, verejný aj súkromný sektor.
Kritérium 7: Sú ustanovené mechanizmy na koordináciu a riadenie využívania územia biosférickej rezervácie a zabezpečenie implementácie výskumných, monitorovacích a vzdelávacích programov. Prioritné úlohy sú integrované v Akčnom pláne biosférickej rezervácie.
