NPR Dobročský prales – Medzinárodne významné územia

DOBROČSKÝ PRALES

Okres: Banskobystrický kraj

Okres: Brezno

Katastrálne územie: Čierny Balog

Rozloha: Veporské vrchy – 6 km južne od čiernobalockej časti Dobroč, záver doliny Brôtovo. Ochranné pásmo zasahuje aj do doliny Za Dlhý grúň

Územie európskeho významu: od roku 2004

Výmera chráneného územia: 103,85 ha

Výmera ochranného pásma: 100,44 ha

Nadmorská výška: 700 – 1005 m n m

Lesný vegetačný stupeň: jedľovo-bukový

Klíma: chladná (priemerná ročná teplota 5 ° C) a vlhká (priemerný ročný súhrn zrážok 905 mm)

Substrát: granodiority až kremité diority, zbridličnatené granity

Pôda: prevládajú kambizeme, hlboké až veľmi hlboké, s vysokým obsahom humusu.

Prales je výsledkom prirodzeného vývoja spoločenstva všetkých zložiek lesa, do ktorých nezasiahol pán tvorstva – človek. Jeho obrazom je osobitný vzhľad, tvar, štruktúra, či prítomnosť všetkých foriem života, často existenčne závislých na takejto podobe lesa. Prales je genetickou bankou nielen pre jeho vlastný život, ale ja pre široké okolie, ktoré je už na mnohých miestach pretvorené na obraz človeka.

Národná prírodná rezervácia Dobročský prales bola vyhlásená na ochranu zachovaného, pôvodného, človekom nenarušeného ekosystému karpatského zmiešaného prírodného lesa v jedľovo-bukovom lesnom vegetačnom stupni. Významný je aj výskyt mohutných viac ako 400-ročných stromov. Patrí medzi najstaršie a najhodnotnejšie chránené územia na Slovensku, ale aj v Európe. Jadro dnešnej rezervácie (pôvodný názov „Gerauka“) bolo už v roku 1913 vylúčené z kategórie hospodárskych lesov. V roku 1993 sa spresnila jej výmera a od roku 1994 je národnou prírodnou rezerváciou. Na jej území platí najvyšší, piaty stupeň ochrany. Okolo rezervácie je osobitne vyhlásené ochranné pásme, v ktorom platí štvrtý stupeň ochrany. Má za úlohu chrániť najcennejšie časti pralesa pred priamym prenikaním dôsledkov ľudskej činnosti v okolí. Hospodárske zásahy sú tu orientované na vytvorenie štruktúry a druhového zastúpenia drevín podobným v jadrovej časti. V horizonte niekoľkých desaťročí bude aj táto časť podobná tej, ktorú chránime už viac ako sto rokov.

Rezolúciou Výboru ministrov Rady Európy bol v roku 1998 Dobročskému pralesu udelený prestížny Európsky diplom.

Štruktúra pralesa

Ako všetko na našej planéte má svoj vývoj, tak aj tento prales z pohľadu času prechádza svojim vlastným, charakteristickým vývojovým cyklom. Od vzniku náletu , najmladších a najmenších rastúcich stromčekov až po zánik prestarnutých jedincov. Prirodzené zmeny označujeme ako vývojové štádiá (dorastania, optima a rozpadu) a fázy obnovy a dožívania, ktoré sa navzájom prelínajú a vytvárajú charakteristický vzhľad jednotlivých častí pralesa.

Štádium dorastania – stromy prevažne mladých generácií, intenzívne rastú, zásoba dreva sa zvyšuje. Trvá približne 120 rokov.

Štádium optima – výšky starých stromov sa vyrovnávajú, je dosiahnutá najvyššia zásoba a na ploche je malý počet stromov. Prevládajú stromy najväčších hrúbkových tried. Trvá v priemere 100 rokov.

Štádium rozpadu – je posledné, pri ňom výrazne klesá zásoba dreva, ktorá je rozmiestnená veľmi nepravidelne. Skupiny stromov starej generácie sú vystriedané medzerami a nastupujúcou novou generáciou. Má najväčší plošný podiel, približne 46 %. Trvá asi 100 rokov.

Celkový vývojový cyklus, trvajúci približne 400 rokov názorne ukazuje nasledujúca schéma, kde vidíme časový sled, nadväznosť a prelínanie sa jednotlivých štádií a fáz vo vzťahu k zmenám vo výške zásoby dreva v m3 na ha.

Drevinové zloženie

Hlavnými drevinami Dobročského pralesa sú jedľa biela, buk lesný a smrek obyčajný, ktoré dopĺňajú cenné listnáče – javor horský, jaseň štíhly, brest horský. Práve jedľa ako drevina s najväčšou dĺžkou života (až 400 rokov) určuje trvanie vývojového cyklu pralesa, pričom za jej jednu generáciu má buk 1,5 až 2 generácie.

Najznámejším stromom v pralese bola Dobročská jedľa s priemerom 193 cm, výškou 56 ma objemom 54,9 m3, ktorá mala asi 500 rokov a víchor ju zlomil v novembri 1964. Najvyššia jedľa dosahovala 58 m a hrúbku 156 cm, vyschla v roku 1984. Jej nástupkyňa má dnes výšku približne 60 m a patrí medzi najvyššie v Európe.

Fauna Dobročského pralesa

Faunu Dobročského pralesa charakterizujú prvky západokarpatských zmiešaných lesov horského stupňa. Vzhľadom na vysoko vyvinutý pralesový charakter lesa v tomto medzinárodne chráneno

m území sú tu vyvinuté všetky vekové stupne lesnej vegetácie a štádiá pralesa. Prales vytvára podmienky pre vysokú druhovú pestrosť bezstavovcov (najmä hmyzu) a stavovcov, z ktorých dominuje vtáctvo. Ideálne podmienky tu majú dutinové hniezdiče ako napríklad sovy (sova lesná, kuvičok vrabčí), ďatle (ďateľ čierny, ďateľ veľký, ďateľ bielochrbtý), zo spevavcov napríklad niekoľko druhov muchárikov.

Doborčský prales je súčasťou domovských teritórií veľkých šeliem – medveďa hnedého, rysa ostrovida aj vlka dravého. Horským podmienkam pralesa a jeho okrajov sú prispôsobené obojživelníky – salamndra škvrnitá, ropucha bradavičnatá a skokan hnedý. V okrajových častiach lesa môžeme pozorovať slepúcha lámavého, vo vlhkejších biotopoch potokov aj užovku obojkovú. Náš jediný jedovatý had vretenica severná sa súvislým uzavretým lesným porastom vyhýba. Z cicavcov popri bežnej poľovnej zveri obývajú Dobročský prales chránené druhy hmyzožravcov – piskor vrchovský, pri potokoch sú to dulovnice (dulovnica väčšia, dulovnica menšia). Z ďalších malých cicavcov tu žije popri početných druhoch (ryšavka žltohrdlá, hrdziak lesný, hrabáč podzemný, plch sivý) aj chránený plch lesný.

Je možné navštíviť Dobročský prales

Vstup do Doborčského pralesa je z dôvodu jeho prísnej ochrany výrazne obmedzený. Lesný ekosystém a jeho jednotlivé zložky sa stáročia vyvíjali bez úmyselných zásahov človeka. Ukážka pôvodného vzhľadu jedného zo zachovalých zvyškov karpatských lesov si vyžaduje, aby človek do neho vstupoval len v odôvodnených prípadoch a s príslušným povolením – výskum, praktická ukážka pre študentov v rámci štúdia, kontrola územia.

Vstup do pralesa je zakázaný. Povolené sú len odborné exkurzie s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR, Správa CHKO BR Poľana alebo zástupcom Lesov SR, š. p., Odštepný závod Čierny Balog. . Osobitnou možnosťou ako nahliadnuť do interiéru pralesa z exkurzného chodníka po jeho hranici a vypočuť si odborný výklad, je využitie služby sprievodcu občianskeho združenia VYDRDA so sídlom v Čiernom Balogu. Aj pri tejto návšteve je však potrebné rešpektovať hlavné zásady pohybu v chránenom území: neodbočovať z exkurzného chodníka, nezbierať nerasty a rastliny, dodržiavať ticho, neznečisťovať les odpadkami, nezakladať oheň.

Kontakty

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

Správa CHKO – BR Poľana

J. M. Hurbana 20

960 01 Zvolen

Tel: +421 45 533 48 34

e-mail:chkopo@sopsr.sk

web: chkopolana.sopsr.sk

Lesy SR, š. p., Odštepný závod Čierny Balog

Hlavná 245

976 52 Čierny BalogTel: +421 48 619 13 26

E-mail: lesycb@lesy.sk