Tatry

Dátum uznania: 1992; (ako súčasť cezhraničnej biosférickej rezervácie Tatry s Poľskom)

Výmera celkom: 101 819,05 ha (2017, po úprave hraníc v rámci periodického hodnotenia)

Okres: Kežmarok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Tvrdošín

Katastrálne územie: Babky, Bobrovec, Jakubovany, Jalovec, Jamník, Konská, Kvačany, Lendak, Liptovské Matiašovce, Liptovský Trnovec, Pribylina, Slovenská Ves, Smrečany, Svätý Štefan, Východná, Žiar, Starý Smokovec, Štrba, Štrbské Pleso, Tatranská Javorina, Tatranská Lomnica, Habovka, Oravice, Tichá dolina, Zuberec, Huncovce, Huty, Malý Slavkov, Mlynčeky, Rakúsy, Spišská Belá, Stará Lesná, Stráne pod Tatrami, Hybe, Liptovská Kokava, Važec, Batizovce, Gerlachov, Mengusovce, Mlynica, Nová Lesná, Štôla, Veľká, Veľký Slavkov, Kežmarok, Strážky, Veľká Lomnica, Beňušovce, Bobrovček, Dovalovo, Kráľova Lehota, Liptovská Porúbka, Liptovské Beharovce, Liptovský Hrádok, Pavlova Ves, Vavrišovo, Lučivná, Matejovce, Poprad, Spišská Sobota, Stráže pod Tatrami, Svit, Výborná, Ždiar

Odôvodnenie uznania:

Kritérium 1: Územie predstavuje reprezentatívny príklad širokej škály ekologických systémov v šiestich vegetačných zónach severného mierneho pásma v regióne pásma stredoeurópskeho lesa (Middle European Forest, Udvardy 1975), ktoré sú v rôznej miere využívané alebo ovplyvňované človekom.

Kritérium 2: Územie je významné z hľadiska ochrany biologickej diverzity. Bolo tu identifikovaných viac ako 1300 druhov vyšších rastlín, 1 200 druhov lišajníkov, 720 druhov machorastov a 1650 druhov rias a siníc. Faunu stavovcov reprezentujú 2 druhy kruhoústnic, 11 druhov rýb, 10 druhov obojživelníkov, 7 druhov plazov, 112 druhov vtákov a 45 druhov cicavcov. Veľké množstvo druhov rastlín aj živočíchov je endemických.

Kritérium 3: Územie je vhodné na vytváranie modelov udržateľného rozvoja na regionálnej úrovni.

Kritérium 4: Územie má primeranú rozlohu na to aby biosférická rezervácia mohla napĺňať svoje tri funkcie: ochrana biodiverzity, ekologicky a kultúrne spoločensky udržateľný regionálny rozvoj a podpora demonštračných projektov, environmentálneho vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu a monitorovania v súvislosti s miestnymi, regionálnymi, národnými a globálnymi otázkami ochrany a udržateľného rozvoja.

Kritérium 5: Funkcie biosférickej rezervácie sa realizujú v troch zónach primeranej veľkosti:

Z toho:

Jadrová zóna: 41 843, 84 ha (2017)

Nárazníková zóna: 31 903,82 (2017)

Prechodná zóna: 28 071,39 ha (2017)

Jadrová zóna je totožná s bezzásahovou zónou a podlieha prísnej ochrane. Jedná sa predovšetkým o biotopy v montánnom až subniválnom stupni. Jej podstatnú časť tvoria ochranné lesy a prírodné rezervácie. Nárazníková zóna eliminuje negatívne vplyvy na jadrovú zónu. Podstatná časť nárazníkovej zóny tvoria lesy. Prechodná zóna je primárne určená na všestranné využívanie človekom s ohľadom ochranu biodiverzity a ostatných zložiek životného prostredia.

Kritérium 6: Participatívne riadenie územia s prihliadnutím na funkcie biosférickej rezervácie je zabezpečené prostredníctvom stretnutí rôznych záujmových skupín (obce, verejný aj súkromný sektor) a zástupcov Správy TANAP.

Kritérium 7: Sú ustanovené mechanizmy na koordináciu a riadenie využívania územia biosférickej rezervácie a zabezpečenie implementácie výskumných, monitorovacích a vzdelávacích programov. Prioritné úlohy sú integrované v Akčnom pláne biosférickej rezervácie.